Agility
K agility som sa prvýkrát dostala v roku 2005 cez kamarátku, ktorá ma ku tomuto športu prvýkrát priviedla. Bolo to v Agility klube Skiper Bratislava, kde som absolvovala s mladou asi 8 mesačnou Dinkou pár tréningov. Dinka vtedy ešte neovládala odloženie, tak som stým rýchlo prestala, že ju najprv naučím odloženie a potom sa pustíme do agility kariéry :-D. Opäť, tentokrát seriózne som sa k agility vrátila v roku 2008. Kde už Dinka bola veľmi rozumná a veľmi rýchlo a ľahko učenlivá. Po pol roku trénovania Dinka dostala svoj prvý výkonnostný zošit. A po 4 mesiacoch sme sa vybehali do kategórie A2. Dinka je veľmi šikovné stvorenie, ktoré má síce svoje tempo, ale často sa vie aj veľmi pekne rozbehnúť hlavne keď je vonku chladnejšie. Naša najväčšia prekážka v behaní, pre ktorú s Dinkou pretekám len málokedy je hojdačka, ktorej sa od istej doby bojí. Hojdačku na našom cvičáku vôbec nerieši no z inými má problém a to nám zaručuje väčšinou DISK na pretekoch.
Vďaka agility som spoznala úžestné plemeno a tým je border collia. Keď som sa o toto plemeno začala zaujímať viac zistila som, že to nie je len skvelý pes na agility, ale aj na mnoho iných športov a postupne som začala toto plemeno milovať. To neskutočné množstvo energie, chuti do práce, akejkoľvek, povahu, poslušnosť a snahu urobiť všetko najviac dokonalo ako to len ide aby sa pán potešil toto všetko ma priviedlo k tomu aby som si jednu aj ja zaobstarala. Snáď prvá osoba, ktorá mi umožnila spoznať borderky bola Lucia Oláhová, pár venčení v jej posločnosti a pár vymenených mailov mi pomohlo orientovať sa pri výbere borderky. Všetky vrhy, ktoré sa mi zapáčili som dala zhodnotiť jej, podľa mňa v tejto sfére dosť skúsenému oku. No skoro vždy sa našlo niečo čo nám pri výbere a spoločnom zhodnotení nesadlo. Ako som mala možnosť spoznávať postupom času jej fenu Windy Bohemia Alké (Shadow), ktorá pri prechádzke lietala sem a tam, vedela úžasné množstvo rôznych trikov a bola tak pravo strelená do aportov, plávania a všetkých možných aktivít som si povedala, že by som po nej šteňa aj vzala. No ako náhle sa Lucia rozhodla pre krycieho psa, zverejnila ho na svojich stránkach, pridala rôzne videá a fotky tak som sa okamžite zamilovala a povedala som nech sa jej narodí aj kakavkovo lilavková fena, šteňa po tom psovi chcem stopercentne. Mám taký dojem, že som bola prvý jej ozajstný záujemca tak som ju aj náležite pravidelne otravovala, ale fakt som sa nevedela dočkať. :-) Stále som si priala nech sa narodí fena a ak by ma chcela ozaj potešiť tak nech je farebná (hnedá, tricolor,...). No a čo sa nestalo, 7.9.2009 mi došlo asi 5 smsiek a to stále s novými správami o šteňatách. A bolo to tam narodili sa dve feny jedna hnedá a jedna tricolor. Lucia rozhodla, že moja bude hnedá za čo som jej skoro aj nohy pobozkala :-D. A tak som sa dostala k Shelbynke.
Od príchodu Shelby do našej rodiny sme zmenili agility klub, do ktorého patríme už nejaký rôčik a tým je AK Malina Barkingheads.
Shelbynu agility veľmi baví, keď nebehá akurát po parkúre tak neskutočne vrieska lebo tam už chce byť. Je to borderka, ktorá nemá na nič čas všetko musí robiť v najväčšom rýchlostnom nasadení čo občas spôsobí nepekné pády, ktoré ju ale od ničoho neodradia a ide si nohy polámať opäť. Shelby je rýchlo učenlivá a nebojácna takže s prekážkami nemala pri učení problém. V jej necelých dvoch rokoch, konkrétne 14.06.2011 Shelby dostala svoj prvý výkonnostný zošiť. Boli sme už aj na pretekoch no žiadna sláva to nebola. Máme pred sebou ešte veľa roboty aby sme sa my dve zohrali, lebo Shelby je veľmi šikovná no len tá jej panička občas nevie kde jej hlava stojí na parkúre a nohy jej občas nepracujú ako by mohli a tým pádom jej to kazí. Držte nám palce a my to spolu dáko dobojujeme však predsa sme obe šikovné... :-)
Vďaka agility som spoznala úžestné plemeno a tým je border collia. Keď som sa o toto plemeno začala zaujímať viac zistila som, že to nie je len skvelý pes na agility, ale aj na mnoho iných športov a postupne som začala toto plemeno milovať. To neskutočné množstvo energie, chuti do práce, akejkoľvek, povahu, poslušnosť a snahu urobiť všetko najviac dokonalo ako to len ide aby sa pán potešil toto všetko ma priviedlo k tomu aby som si jednu aj ja zaobstarala. Snáď prvá osoba, ktorá mi umožnila spoznať borderky bola Lucia Oláhová, pár venčení v jej posločnosti a pár vymenených mailov mi pomohlo orientovať sa pri výbere borderky. Všetky vrhy, ktoré sa mi zapáčili som dala zhodnotiť jej, podľa mňa v tejto sfére dosť skúsenému oku. No skoro vždy sa našlo niečo čo nám pri výbere a spoločnom zhodnotení nesadlo. Ako som mala možnosť spoznávať postupom času jej fenu Windy Bohemia Alké (Shadow), ktorá pri prechádzke lietala sem a tam, vedela úžasné množstvo rôznych trikov a bola tak pravo strelená do aportov, plávania a všetkých možných aktivít som si povedala, že by som po nej šteňa aj vzala. No ako náhle sa Lucia rozhodla pre krycieho psa, zverejnila ho na svojich stránkach, pridala rôzne videá a fotky tak som sa okamžite zamilovala a povedala som nech sa jej narodí aj kakavkovo lilavková fena, šteňa po tom psovi chcem stopercentne. Mám taký dojem, že som bola prvý jej ozajstný záujemca tak som ju aj náležite pravidelne otravovala, ale fakt som sa nevedela dočkať. :-) Stále som si priala nech sa narodí fena a ak by ma chcela ozaj potešiť tak nech je farebná (hnedá, tricolor,...). No a čo sa nestalo, 7.9.2009 mi došlo asi 5 smsiek a to stále s novými správami o šteňatách. A bolo to tam narodili sa dve feny jedna hnedá a jedna tricolor. Lucia rozhodla, že moja bude hnedá za čo som jej skoro aj nohy pobozkala :-D. A tak som sa dostala k Shelbynke.
Od príchodu Shelby do našej rodiny sme zmenili agility klub, do ktorého patríme už nejaký rôčik a tým je AK Malina Barkingheads.
Shelbynu agility veľmi baví, keď nebehá akurát po parkúre tak neskutočne vrieska lebo tam už chce byť. Je to borderka, ktorá nemá na nič čas všetko musí robiť v najväčšom rýchlostnom nasadení čo občas spôsobí nepekné pády, ktoré ju ale od ničoho neodradia a ide si nohy polámať opäť. Shelby je rýchlo učenlivá a nebojácna takže s prekážkami nemala pri učení problém. V jej necelých dvoch rokoch, konkrétne 14.06.2011 Shelby dostala svoj prvý výkonnostný zošiť. Boli sme už aj na pretekoch no žiadna sláva to nebola. Máme pred sebou ešte veľa roboty aby sme sa my dve zohrali, lebo Shelby je veľmi šikovná no len tá jej panička občas nevie kde jej hlava stojí na parkúre a nohy jej občas nepracujú ako by mohli a tým pádom jej to kazí. Držte nám palce a my to spolu dáko dobojujeme však predsa sme obe šikovné... :-)